História obce

Vôbec prvá zmienka o obci pochádza z roku 1205, neskôr sa spomína v roku 1319 ako Bochfolua, v roku 1321 ako Boch a v listine z roku 1328 v spojení Iobagio Strigoniesis ecclesie villa Boch. Názov je pravdepodobne odvodený od osobného mena Báč. Možno predpokladať, že obec vznikla v 12. storočí, ale na súpise obcí, ktoré mali za úlohu ochranu uhorských hraníc v 13. storočí sa ešte nespomína. V listine z roku 1229 je zmienka o obci takisto vo forme Boch, ktorá v sebe skrýva dobový prepis mena Báč. K nemu sa pridávala prípona -falva (obec, usadlosť) označujúca vlastnícky vzťah (Bácsova usadlosť) a kt orá sa v priebehu storočí skrátila do tvaru Bacsfa. Obec patrila arcibiskupskej stolici vo Vojke nad Dunajom a bola majetkom jej šľachticov (predialistov). Veľké morové a cholerové epidémie na Žitnom ostrove neušetrili ani túto obec. Obyvatelia, ktorí sa zachránili, z vďaky postavili v roku 1725 kaplnku, ktorú od roku 1764 obklopuje cintorín. Podľa súpisu z roku 1828 bolo v obci 33 domov a 258 obyvateľov.
V roku 1866 vypukol požiar, ktorému padla za obeť celá obec. V roku 1875 znova vyčíňal v obci ničivý požiar a novopostavené domy o päť rokov zaliala voda.

V listine z roku 1205 je zmienka aj o usadlosti Szent-György-Úr (Svätý Júr), ktorá sa spomína aj v listine s vročením 1237 ako Ecclesia Sancti Georgii. Názov je odvodený od mena svätého Juraja. Časovo možno vznik obce klásť tiež na koniec 12. a začiatok 13. storočia.
 

Báč už v dávnej minulosti splynul s obcami Szent-György-Úr (Svätý Júr) a Szent Antal (Svätý Anton), ktorý je významným pútnym miestom ešte aj v súčasnosti. Ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay nechal v blízkosti usadlosti Szent-György-Úr postaviť kostol s kláštorom. Základný kameň kostola bol položený v roku 1660, ale práce sa po smrti arcibiskupa v roku 1666 zastavili. V stavbe neskôr pokračoval jeho nasledovník Juraj Szelepcsényi.

Hlavný oltár kostola nechal postaviť gróf Juraj Apponyi v roku 1782, ale v tom čase mal kostol už za sebou významnú  minulosť. Kostol je jednou zo vzácnych skorších stavieb baroka. Na oltárnom obraze je stvárnená Panna Mária a jedna z krýpt v podzemí kostola sa stala pohrebným miestom Apponyiovcov. Kostol v Szent-György-Úre (Svätom Jure) vysvätil 1. októbra 1724 biskup Juraj Ghyllányi. Už predtým však bol kostol zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu a odtiaľ pochádza aj meno usadlosti Szent Antal. Strašný víchor, ktorý vyčíňal v roku 1718 zmietol strechu kláštora a krátko nato ďalšia víchrica zbúrala priečelie kostola. Všetko však bolo opravené.

V roku 1684 nechala rodina baróna Maholányiho postaviť na priestranstve pred kostolom a kláštorom sochu svätého Antona. Starý kostolík v Svätom Jure, o ktorom sa listiny po prvý raz zmieňujú v roku 1238, bol zbúraný v roku 1852, pretože časom schátral. Škoda, že nebol zrenovovaný, lebo sa mohol stať jednou z najstarších sakrálnych pamiatok Žitného ostrova. Nariadením Jozefa II. bol roku 1789 zrušený aj františkánsky rád a kláštor sa využíval ako sýpka a kostol ako senník. Bratislavské úrady povolili návrat františkánov až v roku  1811.
      

Usadlosť, vlastne tri spojené usadlosti, už od roku 1781 používali názov Bacsfa. V prvej polovici 19. storočia je Báč spomínaný ako malá obec v Bratislavskej stolici, na pol hodiny pešej chôdze od Šamorína. Obec, ktorá ešte aj v tom čase územno-správne patrila k Vojke, obývalo 237 katolíkov, 7 evanjelikov a 7 židov. Na konci minulého storočia mal Báč 48 domov a obyvateľstvo tvorili asi tri stovky katolíkov. Okrem kláštora sa tu nachádzal aj kaštieľ, ktorý po Apponyiovcoch vlastnil rytier Rudolf Wiener Welten. Pred rokom 1938 patrilo do katastra obce 682 katastrálnych jutár a Báč mal 321 obyvateľov. Na začiatku štyridsiatych rokov nášho storočia patrila obec pod notárstvo v Kyselici (Vajka-Keszölcés). Slovenský názov Báč obec dostala v roku 1948 úradnou cestou.

Ľubomír Navrátil, Zsigmond Tibor, Vladimír Banič, Dušan Rajský, Peter Áč, Vladislav Kmeť [2000]: Srdce Žitného ostrova, okres Dunajská Streda.